Spomienky – najcennejší poklad ukrývajúci úsmev, ale aj smútok

Autor: Peter Petráš | 14.6.2012 o 17:05 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  510x

Minulosťou sa nezaoberať, o budúcnosti nesnívať, žiť pre prítomnosť, pre okamih, pre každú jednu sekundu. To by bola najideálnejšia predstava. Skutočne obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. Spomienky sú pre mňa často tým najväčším prepojením s časom, ktorý sa už nikdy nevráti.

Spomienky na krásne detstvo, bezstarostnú mladosť, základnú a strednú školu, najrôznejšie príhody a zážitky, nezabudnuteľné výlety, významné životné udalosti. Spomienky na prvé veľké priateľstvá, prvé lásky, prvé sklamania... Z času na čas to všetko rezonuje v našich hlavách. Spomienky sú skvelé, jedinečné, občas bolestivé.

Dávajú nám možnosť vrátiť sa v čase a živo si premietať situácie, ktoré chceme zažiť znovu, pretože boli tak úžasné, že sa nám natrvalo vryli do pamäte. Alebo...situácie, ktoré v nás prebudia silné emócie, pri ktorých nám vyjde nejedna slzička, a možno by sme ich už v živote nechceli zažiť, a možno by sme ich najradšej vymazali a navždy zabudli. To však nejde.

Nie je dobré spomínať často. Zo spomienok sa žiť nedá. Niekedy sa ale nedá žiť bez nich. A hoci niektoré sú veľmi silné, intenzívne, krásne, zároveň aj príliš smutné. Je na každom z nás, aby si vedel povedať, čo je pre neho samého lepšie. Je potrebné nájsť správny pomer medzi životom a spomienkami, lebo nechať sa unášať vlnou spomienok, je stále krok späť.

Žiadna technika, fotky ani videá, nikdy nenahradia tú veľkolepú vec, ktorá ostane v našich mysliach navždy. Je to poklad, ktorý vlastní každý človek. Je na každom jednom, ako s ním narába, ako ho využíva, ako ho miluje, či nenávidí. Nedovoľme spomienkam, aby nám vzali prítomnosť, ale dajme im šancu, aby ovplyvnili našu budúcnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?